Vtáčia chrípka sa celkom určite vráti

#Vtáky
 
Viete ako uchrániť exotické vtáctvo chované v zajatí?
Andrej Jakubík | 10. augusta 2017 o 10:00

Nejedná sa iba o exotické papagáje, ale aj o iné vtáctvo ako sú napríklad holuby, okrasné druhy bažantov, či domáca hydina. Ohrozený je každý druh vtáka bez rozdielu druhu. Ochorenie postihuje všetkých bez výnimky druhu, veku a pohlavia. Úlohou majiteľa v zajatí chovaných vtákov je okrem iného aj uchránenie svojich zverencov od ochorenia. Spoločenská zodpovednosť majiteľov exotického vtáctva musí byť v čase výskytu ochorení na vysokej úrovni.

Kto sa môže nakaziť vtáčou chrípkou?

Ako už jej názov napovedá, tak je to ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým vtáky. Prenos na človeka bol doteraz zaznamenaný v celkovo 122 prípadoch, pričom prvenstvo v počte nakazených osôb má Vietnam. Vedzte, že každé zviera je nositeľom istých ochorení, ktoré sú vlastné iba jemu samotnému. Ak si však myslíte, že niečo "chytíte" od svojho papagája, tak práve opak je pravdou. Omnoho častejšie sa stáva, že vy nakazíte svojho papagája. Logicky, ak je papagáj v bytových podmienkach, tak neprichádza do kontaktu s vonkajším prostredím. Človek sa naopak pohybuje vonku a pri kontakte s papagájom prináša do jeho blízkosti mnoho choroboplodných zárodkov budúcich ochorení.

Aj keď to tak nemusí vyzerať, tak nakazenie sa človeka vírusom H5N1 nie je také jednoduché. Drvivá väčšina nakazených pochádza z oblastí, ktoré sa vyznačujú slabými hygienickými návykmi a blízkou interakciou s domácou hydinou. Je rovnako nutné zdôrazniť, že vtáčia chrípka sa vyskytuje v populácií divoko žijúceho vtáctva celkom prirodzene, rovnako ako sa v ľudskej populácií vyskytuje chrípka "ľudská".

Ako je to s prenosom?

Ak máte doma papagája, či iné v zajatí chované vtáctvo, tak by ste mali zvýšiť opatrnosť.

V prvom rade je potrebné zamedziť kontaktu medzi divoko žijúcimi vtákmi a tými žijúcimi v zajatí. Samozrejmosťou je aj osvojenie si hygienických návykov ako je používanie mydla (najlepšie antibakteriálneho), čo dokáže veľmi výrazne znížiť riziko ochorenia. Vyhýbajte sa kontaktu s divoko žijúcimi vtákmi a v prípade, že narazíte na uhynutého jedinca, tak ani nepomyslite na to, že by ste naňho mohli siahať rukou. Zamedziť kontaktu vášho papagája s divoko žijúcim vtáctvom, nie je v čase migrácie problém, pretože v tom období je na "letnenie" papagája ešte stále dosť chladno (aspoň v našich podmienkach). Problémom však môžu byť celoročné vyhrievané voliéry, kde sa papagáj pohybuje po celý rok. Aj papagáj z tropickej Afriky totiž dokáže bez problémov zvládnuť slovenské mrazy, ak je jeho voliéra z istej časti vyhrievaná a chránená pred zimnými poveternostnými podmienkami. Kontakt s nakazeným jedincom je najbežnejšia forma prenosu vtáčej chrípky. Ak mu dokážete zabrániť, tak zároveň dokážete veľmi významne znížiť riziko možnej nákazy.

Doposiaľ bolo identifikovaných približne 25 podtypov vtáčej chrípky, ale potenciálne nebezpečný pre človeka je iba typ H5N1. To sú všeobecne známe informácie, ktoré sme v čase jarnej migrácie vtáctva počuli veľmi často. Ochorenie prenášajú sťahovavé druhy vtákov ako sú kačice a husi, ale v ich prípade sa často jedná iba o prenášačov, ktorí pôsobia vo voľnej prírode ako rezervoár vírusu vtáčej chrípky. Pri kontakte s vtáctvom, ktoré je chované v zajatí (ale aj s tým divoko žijúcim), môže dôjsť k prenosu a následnému vytvoreniu nového ohniska. Toto nové ohnisko už môže mať fatálne následky.

Prečo teda panujú také obavy z prepuknutia nákazy vtáčej chrípky, aj napriek tomu, že je riziko nakazenia človeka veľmi malé? Ak totiž hovoríme o vtáčej chrípke, tak je to podtyp A, ktorý síce môže človeka nakaziť, ale zvyčajne sa ľudskému organizmu vyhýba. Obrovské riziko ale predstavuje jeho schopnosť mutácie, čo znamená, že aj malé bezvýznamné ochorenie sa môže pretaviť do pandémie, ktorá zasiahne nemalé percento populácie. O tom, ako spozorovať prvé príznaky ochorenia u exotického vtáctva si povieme už čoskoro v samostatnom článku.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: