Vianočné želania papagájov z útulku

#Vtáky
 
...zostávame verní dobrému zvyku, ktorým je vyhlásenie finančnej aj materiálovej zbierky pre papagáje z útulku ELVIS...
Andrej Jakubík | 20. novembra 2018 o 20:53
Vianočné želania papagájov z útulku

Aj tento rok zostávame verní dobrému zvyku, ktorým je vyhlásenie finančnej aj materiálovej zbierky pre papagáje z útulku ELVIS, ktorý založila a dodnes vedie pani Eva Lucáková z Prešova. Za posledný rok sa v útulku objavilo niekoľko nových papagájov, ku ktorým nebol ich osud práve zhovievavý. Nechcení, týraní, zanedbávaní. Tri najčastejšie diagnózy, s ktorými sa operené bytosti do útulku dostanú. Nebuďme ľahostajní k ich osudu a doprajte im pocit, že pre niekoho stále niečo znamenajú.

Ich želania sú jednoduché. Vlastne rovnako ako všetky želania zvierat, ktoré si siahli na svoje dno.

A pre koho konkrétne vlastne zbierku vyhlasujeme? Tak napríklad je tu Kiko. Kiko je dnes už úplne zdravý papagáj sivý - žako a je to zároveň aj najstarší papagáj v súčasnej skupinke. Kiko, okrem milovaných arašidových orieškov (samozrejme nepražené a nesolené) potrebuje stále nové hračky, ktoré by dokázali zabaviť jeho myseľ. Potom je tu Arturka. Kedysi úplne ošklbaná samička žaka. Stratila milovanú osobu a bez pomoci pani Lucákovej by to celkom určite nezvládla. Dnes je to iný papagáj. Arturka miluje piškóty, arašidy a rôzne dobroty, ale potrebuje hlavne vitamíny obsahujúce vápnik a propolis. Ďalší operenec menom Norika-Lorika je druhom Eclectus a trpí neurologicky slabšou nôžkou. Norika miluje suchú vaječnú zmes pre ovocno-hmyzožravé vtáctvo a voňavú zmes zrnín Prestige-premium.

V poradí už tretí žako menom Kubko bojuje s najvážnejším a nezvratným zranením nohy. Kubko v noci rád leží na dne klietky, aby si nenamáhal postihnutú nôžku. A preto by si prial stan pre papagáje, prípadne niekoho, kto by podobnú pomôcku vyrobil. A samozrejme okrem iného Kubko miluje šípky a figy.

A kto je ďalší? Kakadu, ktorého meno je Doduška. Vie krásne lietať, ale pristáť dokáže iba v pripravenom náručí, alebo na inej mäkkej podložke. Má totiž úplne nevládne nôžky. Všetky svoje hračky rada ničí ako pravý kakadu a preto jej nikdy dlho nevydržia. Tiež zbožňuje veľké farebné akrylové hračky. Od posledných Vianoc ich už síce niekoľko rozobrala na súčiastky, ale na druhej strane treba povedať, že Doduška je jedna z veľkých druhov kakadu a svojím veľkým silným zobákom si kompenzuje slabosť nožičiek. Okrem všemožných hračiek by si priala aj vitamínové bidlá.

Ďalší člen kŕdľa sa volá Agátka a je to Ara marakana. Jedná sa síce o jednu z malých druhov ár, ale aj ona má svoje praktické želanie. Agátka, okrem toho, že miluje makadamové orechy, potrebuje aj tzv "ponožku" ako svetrík zo špeciálneho materiálu pre svoje nahé telíčko. Agátka totiž trpí chronickým vyšklbávaním peria, ako inak pre stratenú lásku.

Nasleduje papagáj menom Ruženka, ktorý je druhovo príznačne ružový kakadu. Rúženka by si okrem kvalitného krmiva priala pre svoj spokojný život osvetlenie s efektom prírodného slnka, pretože pôvodné "umelé slniečko" sa pokazilo. Jej napredovanie a uzdravenie od neho však závisí.

Malé neofémy a papagájiky vrabčie si na sviatky prajú špeciálne dvojkomorové búdky a okrem toho si radi pochutia na granátových jablkách. Ostatné drobné druhy vtáctva, ako napríklad kanáriky, by uvítali oddelené boxy na chov.

V neposlednom rade je tu Sissik. Je to papagáj Alexander, ktorý si myslí, že je prirodzené mať jednu nôžku vykrútenú do strany. Iný život nepozná od chvíle, kedy bol napadnutý od matky ešte v rodnej búdke. A tak si žije svoj život úplne prirodzene a bez starostí. Rád by si našiel pod Vianočným stromčekom drevené štiepky ako podstielku, čo vlastne potrebujú všetky papagáje, ale Sissik ich ako správny Alexander rád hryzká.

Predposledný na našom zozname je Bob a druhovo je to Barnard golierový (Rozela žltokrká) s amputovanou polovicou krídla. A Bob by si zo všetkého najviac prial sprej na hojenie rany, aj keď rana na duši sa tak ľahko nevylieči. Má však aj jednu veľkú slabosť v podobe kvalitného krmiva menom CéDé Insect food. Tento druh krmiva mu dokáže urobiť neskutočnú radosť.

A nasleduje Baška, ktorá je zároveň aj najnovší prírastok do kŕdľa. Jedná sa o Rozelu Pennantovú (Platycercus elegans). Baška je poloslepá a zatiaľ ešte stále podvyživená. Určite by si priala nabrať silu probiotikami a prostriedkami na správne trávenie a nesmieme zabúdať ani na kvalitné vitamínové doplnky.

Máte záujem pomôcť niektorému členovi kŕdľa? Nie je nič jednoduchšie. Pani Lucáková Vás rada privíta na tel. čísle 0905 / 273 332, prípadne na mailovej adrese bubka4@gmail.com a samozrejme nezabudnite navštíviť aj stránku www.exotickevtactvo.sk, kde sa dozviete všetko o prvom a unikátnom útulku pre papagáje, ktorý na Slovensku funguje iba vďaka ľuďom ako je pani Eva Lucáková.

Dovoľte, aby sme pani Lucákovej a aj všetkým papagájom a ostatným zvieratkám planéty zaželali krásne Vianoce a odteraz už iba šťastné chvíle plné radosti a spokojného zvieracieho života.

A samozrejme poprosíme o zdieľanie, aby sa prosba o pomoc dostala na tie správne obrazovky.

Ďakujeme všetkým, ktorí doposiaľ pomohli, a ktorým nie je život týraných papagájov ľahostajný.

Doplnené 22.12.2018 na prosbu pani Evy Lucákovej:

Blížia sa sviatky a ja ďakujem každému, kto správne chápe, prečo je potrebné pomáhať znevýhodneným papagájom. Píšem to aj preto, že som mala možnosť prečítať si jednu diskusiu na FB, kde niekto namietol, že prečo pomáhať fyzicky znevýhodneným papagájom, keď iným chovateľom nik neprispieva. Rada by som tu ozrejmila jeden veľký rozdiel a síce, že činnosť pomoci nemá nič spoločné s chovom a odchovom zdravých vtákov. Chovatelia si zostavia páry, odchovajú mláďatá, ktoré predajú. Je to skôr koníček, lebo ak sa vezmú náklady, tak ten kto nemá farmu, ale bežný chov, otočí peniaze aspoň na krmivo, aby bola nejaká návratnosť. To sa zmieňujem o chovateľoch, ktorí to robia z lásky. Aj ja som v mladi chovala. Moja terajšia 20 ročná činnosť je však dar papagájom, ktorí to potrebujú. To nie je o návratnosti financií. Áno, je tu odmena a to je život papagája a jeho láska.

Niekedy sa u chovateľov ale stane úraz, alebo zlý vývoj mláďaťa a vtedy nastupujem, ak sa tak chovateľ rozhodne. Bojujem proti utrateniu takých jedincov ak mi ich chovatelia zveria, pripravím adekvátne prostredie - klietku, či voliérku, ktoré som nakupovala. Dnes sa darí získavať ich vďaka pomoci dobrých ľudí. Zachraňujem aj týrané papagáje. Je ich veľmi veľké množstvo, čo málokto vie.

Prevzatím papagája vznikajú nevratné náklady, pretože ja papagáje nepredávam, ale liečim a venujem sa im. Oni si zvyknú, cítia pomoc a niektoré , hlavne také, ktoré majú veľké fyzické a psychické problémy u mňa ostávajú doživotne, aby nešli z ruky do ruky. Sú vedľa mňa, lebo ma potrebujú vidieť a komunikovať. Tie fyzicky choré, ktoré nejde operovať sa delia na také, ktoré sa pohybujú ťažko a tie, čo napredujú a o tie sa potom staráme s druhou milovníčkou papagájov a u mňa ostávajú ťažké stavy. Je treba s nimi cvičiť, obmieňať prostredie klietky podľa potrieb. Tieto papagáje žiaľ nežijú dlho. Avšak aj keď získajú všetky potreby a sú šťastné, cca to býva 2, 4, 5, ale aj 10 rokov, v ich telách následkom úrazu, či zlému vývoju sú deformácie a zrasty, ktoré im nedovolila žiť dlho. Je mi smutno, že práve musím spomenúť veľkú stratu žaka Kubíka, ktorý takto nečakane rýchlo zahynul pred 5timi dňami. Mal ťažkú neoperovateľnú poruchu. Kĺbové puzdro nôžky bolo poškodené a tak mal celý čas nôžku mimo kĺb. Nakoľko bol mláďatkom, operácia nebola možná, neskôr sa puzdro obalilo, šľachy a zrasty by boli komplikáciou veľmi bolestivou. Konzultácie s veterinárom viedli k ponechaniu stavu. Nôžka ostala prekrvená, prstíky pohyblivé. Na nôžku sa zavesil a hojdal sa , čo naznačovalo, že netrpí bolesťou. Žil krásny život skoro 5 rokov. Prišiel ako bábo, ktoré som kŕmila a uhynul ako skoro dospelý, keď v tele vznikajú ďalšie zmeny. Myslím, že každý má právo na život. Ak niekto túto myšlienku podporuje, isto chápe, že je potrebné vynaložiť nemálo financií na vyšetrenie, vitamíny, krmivo. Je to vec všetkých milovníkov. Pre mňa je návratnosť v láske týchto jedincov, ako aj to, ak sa po operácii preberú a hneď chcú ísť do náručia. Ožívajú ako keď slnečnica zdvíha hlavu za slniečkom. Diskusie, v ktorých vidím nepochopenie, sú vedené ľuďmi, ktorí ani nevedia aký je rozdiel medzi chovom rozmnožovaním a starostlivosťou v Novom domove Elvis - útulku pre postihnuté papagáje. Často mi volajú ľudia, ktorí by si radi adoptovali papagája. Zatiaľ pravidlá len vznikajú, nakoľko adopcia je možná len u papagájov zdravých, či vyliečených a musím mať súhlas od pôvodného majiteľa. Niektorí si naopak vyberú túto možnosť , lebo z dôvodu zamestnania, či zmeny v živote sa nemôžu ďalej o milovaného papagája starať a želajú si aby papagáj bol a ostal u mňa. Niekedy sú tu papagáje dočasne na prevýchovu deštruktívneho správania sa. Som aj psychológom papagájov. Nie vždy ľudia chápu reč tela papagája. Často dochádza k psychickým defektom, čo sa napráva veľmi dlho. Ak niekto chce adoptovať papagája a povie mi, že chce veľkého rozprávajúceho papagája , ťažko sa mi reaguje, pretože daný človek nechápe, prečo papagáj rozpráva a čo potrebuje. Že za tým, aby papagáj vôbec chcel hovoriť , je oveľa viac zvládnutých situácii medzi papagájom a chovateľom. Niekedy aj keď papagáj rozprávať vie, tak pri novej osobe prestane. To je ale na inú a dlhšiu tému.

Teraz chcem poďakovať každému, kto si rozumie so svojím papagájom, taktiež ďakujem chovateľom, ktorí dajú šancu žiť život aj po úraze, či nevyvinutým mláďatám, postarám sa aj o holátka po strate rodičov. Ak si niekto chce papagája adoptovať, mám tu zopár papaģájov vrabčích. Nie je to veľký druh, ale naopak, a nerozpráva, ale napriek tomu dodá veľa radosti opusteným ľuďom s trpezlivosťou.

Ďakujem už teraz pani za príspevok na krmivo, ku ktorej poputuje papagájik vrabčí cez Vianoce, ďakujem pánovi za klietku Montanu a aj tým ďalším, čo pomôžu a ktorí uprednostňujú život postihnutých papagájov vo vytvorených špeciálnych podmienkach, pred zakrútením krkom pri zlom vývine. Takto sa to robievalo, ale už nemusí. Dosiaľ som tu bola len ja , ale vytvoril sa malý kolektív bojujúci za záchranu papagájov v núdzi. Prajem všetkým krásne sviatky a ďakujem. Kubíček sa síce sviatkov nedožil a veľmi ma to zasiahlo. Mal svoju osobnosť, bol v otvorenej klietke, spinkal v pelíšku a odišiel tichučko v náručí a milovaný. Aj ostatní na chvíľu stíchli. Všetci majú svoje potreby a som za to rada, lebo vtedy viem, že majú chuť žiť.

Eva Lucáková.

www.exotickevtactvo.sk

bubka4@gmail.com

Komentáre k článku



Pridaj komentár: