Správne dno je základ akvária

#Ryby
 
Dno v akváriu je podstatou jeho fungovania. Akvárium, ktoré nemá dobre zabehnuté dno, nebude nikdy fungovať
Andrej Jakubík | 15. októbra 2017 o 08:00
Správne dno je základ akvária

Dno je v akváriu podstatou jeho fungovania. Akvárium, ktoré nemá dobre zabehnuté dno nebude nikdy fungovať tak dobre a spoľahlivo ako akvárium, ktoré zabehnuté dno má. V tomto článku si zhrnieme tie najzákladnejšie chyby, ktorých sa akvaristi dopúšťajú a ktoré majú niekedy za následok aj celkový kolaps akvária.

Je zrnitosť dôležitá?

Pod pojmom zrnitosť rozumieme priemernú veľkosť jednotlivých kamienkov (odborný výraz je frakcia) a práve zrnitosť je podľa mnohých vlastnosť, ktorá rozhoduje o tom, či sa v akváriu bude dariť rast akvaríjnych rastlín. Ideálom, ktorý sa v akváriu používal v rokoch minulých je zrnitosť 3 až 5 mm a pri tejto frakcií sa skutočne dosahovali úspechy v pestovaní rastlín. Dnes je však situácia iná a do popredia sa dostáva už dlhšiu dobu kremičitý piesok, ktorý je vyhľadávaný pre svoju svetlú farbu, ktorá pripomína koralovú drť. Zrnitosť je však omnoho nižšia, čo mnoho starších názorov odsudzuje ako prostredie, ktoré je nepriateľské voči mnohým druhom akvaríjnych rastlín, pretože sa živiny nedostanú cez jemný piesok smerom ku koreňom, kde ich rastlina dokáže prijať vo forme, ktorá jej vyhovuje. Nie je to však pravda a aj v divokej prírode rastie väčšina rastlín dokonca v bahnitom až piesčitom prostredí, čo ich potrebám dokonale vyhovuje.

Výška dna

To, na čom skutočne záleží je výška dna, pretože ak nie je dno dostatočne vysoké, tak neplní svoje dve základné funkcie, ktorými sú dostatočne veľké prostredie pre korene rastlín a zásobáreň nitrifikčných baktérií, ktoré sa starajú o samočistiacu schopnosť vody a ovplyvňujú aj biologickú rovnováhu. Výška dna v zadnej časti akvária by mala byť dvojnásobná oproti výške v prednej časti, čo je logické pretože v zadnej časti rastú vyššie rastliny, ktoré potrebujú pre korene rozhodne väčší priestor. Ak hovoríme o minimálnej hrúbke dna, tak by to malo byť minimálne 5 až 10 centimetrov vpredu a dvojnásobok v zadnej časti akvária. Ak chceme, aby naše akvárium bezpečne fungovalo, tak musíme bezpodmienečne dodržať minimálnu výšku dna, prípadne si do akvária vysadiť rastliny, ktoré neprijímajú väčšinu svojej výživy prostredníctvom koreňov, ale iba istých nepravých listov (druhy ako egeria, alodea, bacopa, cabomba a pod.), takže rastlina môže byť iba voľne položená v akváriu a nie je potrebné ju sadiť do substrátu, kde vo väčšine prípadov po čase aj tak „zahrabaná“ časť hnije a rastlinka sa uvoľní do voľnej vody.

Príroda, alebo gýč?

V prípade voľby substrátu sa ešte musíme rozhodovať aj medzi prírodným štrkom, či pieskom a farebnými variantami, ktoré sa dnes ponúkajú v predajniach. Farebné štrky sú v podstate neškodné, ale je nutné spomenúť, že pri pohľade na akvárium s modrým pieskom zabolí oko mnohých akvaristov, pretože podobne vytvorená scenéria toho nemá s reálnou podobou divokej prírody veľa spoločného. Ale akvárium je dnes už aj dizajnovou záležitosťou a preto je možné vidieť nádrže, ktoré sú zariadené v žiarivých farbách, ktoré by sme v divokej prírode hľadali iba ťažko. Našťastie je pozícia prírodných akvaristov neotrasiteľná a preto sú podobné „farebné“ snahy iba v mizivom percente akvárií. Nabudúce si povieme niečo viac o starostlivosti o dno, ktoré pri správnom nastavení zaberie iba minimum času. Dno má však aj svoje nebezpečenstvá a práve im bude venovaný jeden z nasledujúci článkov, kde rozoberieme dva hlavné problémy so substrátom, ktoré môžu zapríčiniť nielen trvalé fyzické poškodenie niektorých rýb, ale dokonca aj otravu celého akvária. Sledujte nás aj naďalej a dozviete sa vždy niečo viac.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: