Ryby si dokážu vyrobiť alkohol, aby prežili zimu!

#Ryby
 
Vedci na univerzitách v Oslo a Liverpoole odhalili schopnosťou zlatých rybiek vyrábať si vlastný alkohol, ako nástroja na prežitie krutých mrazov
Andrej Jakubík | 15. apríla 2019 o 10:00
Ryby si dokážu vyrobiť alkohol, aby prežili zimu!

Vedci na univerzitách v Oslo a Liverpoole odhalili schopnosťou zlatých rybiek vyrábať si vlastný alkohol, ako nástroj na prežitie krutých mrazov. Ryby tak dokážu prežiť zimné mesiace pod ľadovou vrstvou s minimom kyslíka.

Ľudia a väčšina ostatných zvierat umiera počas niekoľkých minút bez kyslíka. Zlatá rybka a ich divokí príbuzní, teda klasický karas striebristý, môžu prežiť dni, týždne a dokonca aj mesiace vo vode s minimom kyslíka. Na dne jazera, kde panuje síce stabilná, ale napriek tomu nepríjemná teplota.

Počas tejto doby hibernácie sú ryby schopné previesť produkovanú kyselinu mliečnu vo svojom tele na etanol, ktorý potom pomocou difúzie vypúšťajú cez žiabre do okolitej vody a tým zabraňujú nebezpečnej tvorbe a ukladaniu kyseliny mliečnej vo svojom tele.

Medzinárodný tím vedcov preukázal, že svalstvo zlatej rybky a klasického karasa striebristého neobsahuje iba bežnú bielkovinu, ale rovno dve sady bielkovín, ktoré sa bežne používajú na usmerňovanie sacharidov smerom k ich rozpadu v bunkách mitochondrií a tým sa získava energia, ktorá je potrebná na prežitie mrazu, hladu a nedostatku kyslíka.

Zatiaľ čo jedna sada týchto bielkovín sa javí ako veľmi podobná tým, ktoré sú u iných druhov rýb, druhá sada je silne aktivovaná v čase neprítomnosti kyslíka a vykazuje určitú mutáciu, ktorá umožňuje usmerňovanie metabolických procesov potrebných na tvorbu etanolu mimo mitochondrie.

Ďalšie genetické analýzy u zlatých rybiek naznačujú, že dve sady bielkovín vznikli ako súčasť celkovej genómovej duplikácie v spoločnom predkovi všetkých kaprovitých rýb pred asi 8 miliónmi rokov. Je teda celkom pravdepodobné, že k tejto mutácií nedošlo iba tak náhodne, ale jednalo sa o cielený evolučný krok, ktorý mal za úlohu pomáhať rybám, aby sa prispôsobili novému prostrediu, ktoré vtedy osídľovali. Ako sa však zdá, tak táto anomália sa z veľkej časti podpisuje aj pod úspešné prežitie mrazov v našom miernom pásme strednej a východnej Európy. Možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa kaprovitým rybám u nás tak darí a tvoria podstatnú časť populácie rýb.

Produkcia etanolu umožňuje, aby kapor a kaprovité ryby všeobecne boli jediným, alebo jedným z mala druhov rýb, ktoré prežijú a využívajú tvrdé prostredie vo svoj prospech. Touto mutáciou sa kapor dokázal vyhnúť konkurencii a unikol prenasledovaniu inými druhmi rýb, s ktorými by za normálnych okolností musel súperiť o potravu, priestor a kyslík. Schopnosť osídľovať aj menej okysličené vody sa podpísala pod fakt, že karas je dnes považovaný za kozmopolitný druh ryby a teda sa v jeho prípade uvádza celosvetový výskyt. S výnimkou arktických oblastí.

Nie je teda pochýb o tom, že zlatá rybka je pravdepodobne jedným z najodolnejších domácich miláčikov, ktoré sa nachádzajú v ľudskej starostlivosti po celom svete. Prežijú skutočne mnoho a prežijú aj v podmienkach, ktoré by iné druhy rýb zabili do niekoľkých minút.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: