Prvé týždne s papagájom

#Vtáky
 
Prvé týždne s novým domácim zvieratkom sú vždy založené na vzájomnom spoznávaní sa. Ako spoznať svojho papagája?
Michaela Brunovska | 18. marca 2014 o 13:19
Prvé týždne s papagájom

Dajme priestor a čas nášmu papagájovi, aby sa dôkladne s nami a so svojím okolím zoznámil. Dôvera sa buduje postupne, no jej nadobudnutie je začiatkom pekného a trvalého vzťahu medzi nami a našim zvieratkom.

Ešte predtým, ako si privedieme domov papagája, mali by sme mať pre neho pripravenú klietku s plnými miskami a príslušenstvom.

Kupujeme papagája

Keď si zakúpime papagája, odnesme ho domov čo najrýchlejšie domov. Dávajme si pozor, aby sme ho ochránili pred veľkým teplom alebo chladom. Pridržme transportku čo najbližšie k otvoreným dvierkam klietky, aby mal papagáj čo nakratšiu cestu dovnútra. Rýchlo dvierka uzavrime a odstúpme dozadu.

Uvažuješ o kúpe papagája? Prečítaj si: všetko, čo by ste mali vedieť pred kúpou papagája

Nechajme nášho nového člena rodiny o samote, aby si na prostredie zvykol a upokojil sa.

Po niekoľkých hodinách sa k nemu posaďme tak, aby nás videl. Prihovárajme sa vždy pokojným tónom, opakujme jeho meno.

Keď sa k nemu blížime, vždy na neho rozprávajme alebo pískajme. V takom prípade si nás všimne, a nevydesí sa.

Prvé dni

Prvé dni sú plné obojstrannej opatrnosti a nedôvery. Všetko chce len čas. Dopomôcť situácií môžeme, keď papagája kŕmime a čistíme klietku v pravidelných intervaloch, približne v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Misky vyberáme a napĺňame čerstvou potravou ráno a poobede. Z dna klietky odstránime trus, metličkou alebo lyžicou, ktorú sme na to zvlášť vyhradili. Prisypeme čerstvý piesok alebo vymeníme papier. Po celú dobu pri tom na papagája rozprávame. Vyhýbajme sa prudkým pohybom. Ak sa nás bude pokúšať papagáj dzobnúť, regujme pokojným, ale ráznym hlasom, a povedzme:“Nie, nie!“ Časom papagáj pochopí, čo tieto slová pre neho znamenajú.

Pokiaľ začne náš zverenec hlasno škriekať, vyjadruje strach o život, alebo hnev, že ostal sám. Skúsme sa mu prihovoriť, pískať na neho rôzne melódie. Ak naďalej škrieka, prehoďme cez klietku na chvíľu deku. Prekvapený jedinec zmĺkne, a čoskoro sa naučí, že deka sa na kliekte objaví jedine vtedy, keď hlasno kričí.

V noci...

V noci by sme mali stlmiť televíziu, zabrániť prenikaniu ostrého svetla do miestnosti (napr. pouličnej lampy). Zvuk hudby, televízie alebo ľudský rozhovor ho však nerušia, pokiaľ nie sú príliš hlasné. V prvých dňoch ešte papagáj nemá dokonale preskúmané svoje okolie. Preto ešte pred zhasnutím svetla dbajme na to, aby sedel na svojom odpočívadle. Inak by po tme nepokojne šplhal, poletoval alebo sa mohol zraniť. Neskôr, keď už bude vták zvyknutý, nebudú tieto bezpečnostné opatrenia nutné.

Doba, kým si náš miláčik na nový domov zvykne, je rôzna. Môže to trvať niekoľko dní, ale aj týždňov. Čo však urobiť môžeme je, že sa budeme snažiť, aby papagája nič nerušilo a nevzbudzovalo v ňom strach. Pri každej príležitosti sa mu prihovárajme, vyvarujme sa nečakaných pohybov a nepríjemných zvukov (búchanie dvermi, štekot psa, hlučné domáce práce). Pred klietkou nepredvádzajme veľké predmety ako sú klobúk alebo dáždnik, či nejaké náradie, ktorého by sa mohol zľaknúť.

Pokým si papagáj nezvykne na našu ruku, ktorou mu zasahujeme do jeho osobného priestoru, radšej ho nechajme ešte v klietke. Až keď sa prestane bát, môžeme uvažovať nad jeho prvým vypustením von. Medzitým ho zamestnáme kôrou mäkkého dreva, ktorú môže okusovať.

Tak ako iné domáce zvieratká, aj papagája si môžeme ochočiť odmenami v podobe stravy. Všímajme si, aké ovocie či zelenina mu najviac chutí. Odrežme malý kúsok a prestrčme ju cez mreže klietky. Po čase si papagáj zvykne, že naša ruka je znakom niečoho dobrého, čoho sa nemusí báť. Môže však nejakú dobu trvať, kým si príde potravu z ruky zobrať, buďme trpezliví. Pokiaľ papagáj prekonal strach z našej ruky a neschováva sa pred nami, môžeme ho pripraviť na prvý let.

Klietka ani voliéra by nemala ostať jediným miestom pobytu papagája. Potrebuje sa preletieť každý deň, a mať možnosť niekde pristáť a odpočívať. Zabezpečme mu teda malý strom alebo miesto na sedenie z vetiev. O halúzky pripevnime nejaké hračky, aby sa zamestnal. Dbajme na to, aby bolo posedenie pevné a stabilné. Zhotoviť si ho môžeme buď sami, alebo ho zakúpime v obchodoch so zvieracími potrebami.

Otvorenie klietky

Predtým než vtáka pustíme, odstráňme z miestnosti všetky prekážky, ktoré by mohli byť pre neho nebezpečné. Zatvorme všetky okná, dvere, skrine, zásuvky. Skontrolujme, či sa v miestnosti nenachádzajú nejaké nádoby, kde by mohol vták spadnúť. Odstráňme z jeho dosahu všetky jedy – cigaretový dym, alkohol, čistiacie prostriedky, atramentové perá, jedovaté rastliny či koreniny. Samozrejme nenechávajme na stole zapálené sviečky. Zatiahnime záclony alebo žalúzie, pretože priesvitnú plochu skla papagáj spočiatku nevidí, narazil by do nej a zranil by sa. Nezakryté plochy okna zvätčšujme každý deň, aby začal papagáj vnímať okenné rámy ako ohraničenie miestnosti. Tento proces trvá zvyčajne niekoľko dní.

Keď otvoríme dvere klietky, posaďme sa a pozorujme papagája. Niekedy váha, či má klietku opustiť a vyletieť. Na prvýkrát sa mu môže podariť doletieť na pripravené posedenie z vetiev, no môže sa ocitnúť aj na podlahe, alebo sa zachytí o lampu či iný kus nábytku. Pokiaľ má náš papagáj zastrihnuté krídeľká, zo zeme už nemôže vzlietnuť. Pomôžeme mu, ak k nemu natiahneme ruku s bydielkom. Zachovávajme si pri tom od papagája čo najväčší odstup, aby sa nebál. Ak odmieta vystúpiť na vetvičku, podstrčme mu ju pod bruško, a tlačmu smerom k nemu. Keď vzlietol do výšky, nechajme ho tam pokojne aj celú noc. Hlad ho aj tak prinúti vrátiť sa po čase späť do klietky. Určite sa nepokúšajme na prvýkrát vtáka chytať! Stratili by sme dôveru, ktorú sme si stihli doposiaľ u neho nadobudnúť.

Pri lete papagája existuje veľké riziko, že uletí. Najjednoduchšie tomu zamedzíme zatvorením okien. Odporúča sa, aby sme si v miestnosti, kde sa papagáj nachádza, jedno okno oplotili sieťkou. Budeme tak môcť pri dobrom počasí bez obáv vetrať. Rátajme s tým, že papagáj má zvedavú povahu, a bude chcieť skúmať všetko vo svojom okolí. Svoj záujem prejavuje odzobávaním a kúsaním vecí, ako sú tapety, knihy, káble, koberce, alebo si drobné predmety si môže nosiť do klietky. Preto je veľmi dôležité nenechať prvé dni papagája lietať bez nášho dozoru. Ničiť veci ho odnaučíme už spomínaným rozkazom:“Nie, nie!“ Ak neposlúchne, zavrime ho aj s bydielkom na desať minút do klietky. Po čase pochopí súvislosti, a odnaučí sa robiť to, čo nemá. Každopádne musíme rátať s nejakými malými škodami. Zariadenie a predmety, o ktorých chceme mať istotu, že ostanú nepoškodené, odstráňme úplne z dosahu papagája.

Ak sa k nám papagáj priblíži, správajme sa pokojne, a rozprávajme na neho. Pokiaľ k nám nakloní hlavičku, je to znamenie, že chce, aby sme ho poškrabali. Je to známka dôvery. Po čase si dovolí sadnúť si na ruku alebo rameno. Niekedy nás môže bolestivo poraniť zobákom. Mohlo sa to stať pre to, že sa cítil byť v ohrození, alebo ho niečo zabolelo. Sekanie zobákom však často býva symbolické, a málokedy bolestivé. Vätčšina papagájov takto prejavuje radosť z hry. Podľa situácie ľahko rozoznáme, o akú reakciu papagája ide. Nikdy nedovoľme malým deťom alebo cudzím ľuďom priblížiť sa k vtákovi, pretože nevieme odhadnúť ich správanie. Mohli by papagája vyplašiť, alebo naopak, on by im mohol v sebaobrane ublížiť zobákom.

Prečítaj si aj článok o kŕmení papagája: Strava a kŕmenie papagájov

Komentáre k článku



Pridaj komentár: