Prežijú exotické zvieratá v našich podmienkach?

#Plazy
 
Ak zo zajatia utečie exotické zviera, tak to nemusí v našich podmienkach jeho automatickú smrť.
Andrej Jakubík | 25. apríla 2016 o 15:00
Prežijú exotické zvieratá v našich podmienkach?

Za posledné mesiace a roky sa európsky kontinent citeľne zmenil. pribudlo mu totiž množstvo nových obyvateľov, ktorý sem zavítali z rozdielnych zemepisných častí sveta, rozdielnych kultúr a často je ich pobyt na území starého kontinentu považovaný za niečo veľmi netypické. Ako by ste totiž reagovali na fakt, že už desiatky druhov papagájov obývajú európsky kontinent. A vôbec im neprekáža fakt, že ich domovina je vzdialená tisícky kilometrov od ich terajšieho bydliska. Rovnako je na tom aj medvedík čistotný v Nemecku, kde sa ale nejedná o odlišné zemepisné podmienky, ale čo by ste povedali na to, že u nás prežije ryba z južnej Ameriky? A dokonca veľmi chutná ryba.

Papagáje kolonizujú svet

Papagáje sú veľmi silné stvorenia, ktoré dokážu veľmi efektívne bojovať s nepriazňou osudu a ich najväčšia devíza je prispôsobivosť. Na juhu Francúzska je už dnes možné vidieť kŕdle papagájov rodu Agapornis, ktorý by sa mali nachádzať v rovníkovej Afrike. Podobne je na tom aj Španielsko a paradoxne aj Veľká Británia, kde sa počet voľne žijúcich papagájov (najčastejšie Alexander malý) neustále zvyšuje. V parkoch v centre Londýna už teda môžete okrem klasických holubov prikrmovať aj papagáje z ďalekej Číny.

Pozrite si video (nutná znalosť angličtiny) o invázií papagájov na Britské ostrovy:

Zdroj: Youtube

Papagáje vo voľnej prírode nájdeme aj v susednej Českej republike, kde sa po stromoch premáva papagáj mnísi, ktorý sa nedopatrením dostal na slobodu a dokázal prežiť.

Pirane na zlatých pieskoch

Medzi invázne druhy, teda tie ktoré sa vyskytujú takmer po celom svete sa radia aj mnohé druhy rýb. Zrejme najväčší rozruch vždy vzbudí zástupca tetrovitých rýb z rodu pygocentus, ktorý je známy aj ako piraňa. Často démonizovaná ryba, ktorá sa vplyvom chovateľských pokusov dostala aj do voľnej prírody slovenska. Vyskytuje sa však iba v teplých vodách termálnych prameňov, kde sa teplota aj počas zimy pohybuje na úrovni okolo 20 stupňov Celzia. Tieto vody obývajú aj iné druhy rýb pôvodom z južnej Ameriky s ktorými sa stretávame iba v akváriách. V bežnej voľnej prírode však tieto druhy rýb neprežijú zimné mesiace. Invázie piraní sa teda nemusíme obávať. V našich vodách však pláva množstvo druhov, ktoré pochádzajú z Afriky, Ázie či severnej Ameriky. Dokonca aj klasický kapor je ryba pôvodom z Iránu.

Korytnačky všade kam sa pozrieš

Klasická korytnačka písmenková je rovnako veľmi odolné stvorenie, ktoré sa dokázali prispôsobiť dokonca aj naším zimným podmienkam. Opancierovaný vodný kamarát pôvodom zo štátu Kalifornia v USA sa na Slovensku bežne choval ako domáci miláčik. Ako však rástol, tak sa stal v mnohých prípadoch príťažou a mnohí ho vypustili do voľnej prírody. Scenár z Ninja korytnačiek sa síce nenaplnil, ale zato sa prejavila jeho húževnatosť a odolnosť. Dnes sa korytnačka písmenková bežne vyskytuje v našich podmienkach ako invázny druh. Je paradoxné, že sa rovnako vyskytuje aj na zozname CITES, ktorý ju má ako ohrozeného živočícha chrániť.

V našej voľnej prírode sa však nemnoží. Jej obdobie rozmnožovania je totiž v čase, keď u nás panuje drsná zima a korytnačka ju prežije zahrabaná na dne jazera. Nastane niekedy čas, kedy sa korytnačke prestavia "vnútorné hodiny" a začne sa rozmnožovať v letných mesiacoch? Pre našu faunu by to bola doslova pohroma, ale zatiaľ nič podobné nehrozí.

Ako máte možnosť vidieť, tak dnes už nie je pre zvieratá problémom si kdekoľvek na svete povedať, "som doma". Vedecká obec ich označuje za invazívne druhy, pretože opúšťajú svoje domovy a obsadzujú územia, kde sa doteraz nevyskytovali. Vedci ale zabúdajú na jednu veľmi podstatnú vec a síce na skutočnosť, že mnohým invazívnym druhom dopomohol k ich cestám práve človek.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: