Divoké zviera ako domáci maznáčik? Tu je 6 dôvodov prečo radšej nie!

#Iné zvieratá
 
Snívate o chove exotického tvora z divokej prírody? Nasledujúce riadky patria práve vám.
Andrej Jakubík | 8. decembra 2016 o 07:00
Divoké zviera ako domáci maznáčik? Tu je 6 dôvodov prečo radšej nie!

Nejeden nadšenec exotických zvierat by sa rád popýšil chovom zvieratka, ktoré sa akosi vymyká okolitému štandardu mačiek a psov. A mnoho chovateľov sa už rozhodlo zadovážiť si tvora priamo z divokej prírody, čo rozhodne nie je dobrý nápad. Prečítajte si prečo.

- Divoké zviera je zvyknuté na život v divokej prírode, kde jeho výbehu nebráni klietka, plot či akvárium. Potrebujú stravu, opateru a prostredie, ktoré mu človek nemôže poskytnúť. A zabudnite na to, že zverolekár, ktorý vyšetrí vášho exota, bude na každom rohu.

- Zákazníci bažia predovšetkým po mláďatách, ktoré si podľa nejedného mýtu veľmi dobre zvyknú na ľudskú ruku. Pravda je však taká, že mláďatá sú pytliakmi odtrhnuté od matky a často sa stáva, že matku zabijú. Zviera, ktoré chráni svoje potomstvo sa nezastaví pred ničím a to sa im stáva osudným.

- Mnoho zvierat z divokej prírody sa nachádza v súkromných rukách, ale celoživotne sú odsúdení na zlé životné podmienky. Takéto zviera má tendenciu zaútočiť na všetko živé vo svojom dosahu. A často je tou obeťou aj človek, ktorý nemá ani potuchy, čo všetko zviera dokáže.

- Mláďa vždy vyrastie a stáva sa z neho dospelý jedinec, ktorý sa stáva príťažou pre chovateľa amatéra a začne pomaly prerastať cez hlavu. Navyše musíme spomenúť aj ochorenia ako je herpes, salmonela, besnota, opičie kiahne a rôzne iné vírusové a parazitné ochorenia. Postačí jedna otvorená ranka a nákaza sa dokáže uchytiť.

- Nesmieme zabúdať ani na to, že držba a obchodovanie s druhmi zahrnutými v zozname CITES, reguluje zákon a ich nelegálny chov a obchod s nimi je trestným činom, za ktorý hrozí väzenie a finančné pokuty.

- Priemysel, ktorý sa zaoberá obchodovaním s voľne žijúcimi druhy zvierat je opovrhnutia hodný biznis, ktorý ničí celé ekosystémy, presúva mnohé druhy na pokraj vyhynutia a mení prírodnú krajinu na nepoznanie. Ako príklad nám poslúži papagáj sivý zvaný žako, ktorý z niektorých svojich pôvodných lokalít úplne vymizol a to aj napriek tomu, že jeho chov a rozmnožovanie v zajatí je na vysokej úrovni.

Toto bolo iba niekoľko dôvodov, prečo by sa divoko žijúce zvieratá nemali nikdy považovať za domáce maznáčiky. Sú divoké, nespútané a neuznávajú človeka ako svojho pána. Nikdy si ich nepodvolíte, pretože ochutnali divokú prírodu a slobodu. A ak si aj budete myslieť, že si dokonale zvykli, tak im postačí jedna jediná nestrážená chvíľa k tomu, aby vás dokázali vyviesť z tohto omylu.

Komentáre k článku


  • Tulenik, 9. decembra 2016 o 12:53
    Sčasti síce good points, ale z obrovskej časti hlúposti.
    Hlavne strašiť nejakými chorobami pri zvierati chovanom v "zajatí" - a ešte v súvislosti s problémom "v dospelosti" - je cez čiaru. Aké sanitárne podmienky chovateľ vytvorí, také bude mať. Ako by napr. zviera chované v zajatí mohlo dostať besnotu? No nijako (SVK je v zásade rabies free, pokiaľ neprejde niečo z UA alebo PL). Herpes si síce môže hypoteticky doviezť, ale predovšetkým ho môže chytiť od "svojho človeka" - nosičom je veľké % populácie, je to bežná okrem iného aj sexuálne prenosná infekcia. Salmonelóza? Bežná. Mimochodom 50 % mojich morčiat poumieralo na salmonelózu v dôsledku čoho? Voľnej pastvy v intraviláne obce (čiže opäť najpravdepodobnejšie prenosom z ľudí, domácich zvierat, ...). Čiže to nie je nejaký special point pre divé zviera, to je bežné všeobecné riziko.
    Treba si hlavne vybrať správny druh. Že napr. opice rady hryzú a sú agresívne je všeobecne známy fakt (ani človek nie je práve neagresívny). Naproti tomu obávané veľké mačky sú celkom v pohode, a napr. oceloty a gepardy v skutočnosti boli domestikované už v staroveku. Prípadné ťažké zranenia ani tak nevyplývajú z nejakej "agresivity" ako z fyzického rozdielu, ktorý si zviera celkom neuvedomuje, a potom z pozabudnutia sa pri hre. Koniec koncov aj v súvislosti s domácou mačkou (nikdy ma nijaký pes tak nedodžubal za 5 s ako mačka) platí, že by jej vlastníctvo podstatne menej bolelo, keby človek v priebehu evolúcie neprišiel o chlpy.
    "Neuznávajú človeka ako svojho pána". Och, aký literárny obrat - a etologický nezmysel. To ani ten pes, o ktorom sa to traduje (a o mačke myslím škoda hovoriť). Nejde o subordináciu, ide o socializáciu a "ochotu spolupracovať". Čiže, pri výbere by bolo vhodné sa prikloniť ku kolektívnym druhom, so sociálnym správaním, ktoré si vieme ľahko "antropomorfizovať".
    Celkom fajn domáci zver by bola napr. aj obyčajná líška, IMO by stačili 2-4 generácie selekcie. Ona to v sebe má - na Sibíri si ľudia bežne "adoptujú" voľne žijúcu líšku ako chytačku myší, ona si zvykne na "svojich", hrá sa s ľuďmi, chodí si v prípade nedostatku koristi pýtať potravu. A takýchto živočíšnych druhov je X. Iste, nejaký hryz sa prihodí (líška nevie, čo mňa už bolí, lebo nemám srsť, aj keď je opatrná), ale s tým treba počítať. Navyše od 6 kg potvorky by som z toho nerobil issuééé. Mimochodom, cvak je aj komunikačný/sociálny signál (napr. od psa/vlka cvakanec do ucha je pozitívny).
    Na dlho téma. Nedá sa takto zjednodušovať. Dokonca by sa asi dali vytipovať ohrozené druhy zachrániteľné domácim chovom.



Pridaj komentár: