Čo majú spoločné autisti a cichlidy?

#Ryby
 
Vedci z Technologického inštitútu v Americkej Georgii a Stanfordskej univerzity, tvrdia, že zaznamenali isté prepojenie medzi niektorým špecifickým správaním cichlíd a autizmom z ľudí...
Andrej Jakubík | 8. apríla 2019 o 09:24
Čo majú spoločné autisti a cichlidy?

Zdá sa, že niektoré detaily správania sa mnohých druhov cichlíd majú svoju paralelu s podobným správaním sa u ľudí trpiacich autizmom.

Vo vnútri každého živého tvora je istý systém povelov, ktoré by sa dali považovať z ekvivalent počítačového programu. Tento premyslený a zložitý systém núti živé tvory správať sa určitým spôsobom, ktorý je výhodný ako pre jednotlivca, tak aj pre celú skupinu a prežitie druhu. Toto konanie nazývame inštinktom.

Vedci z Technologického inštitútu v Americkej Georgii a Stanfordskej univerzity, však tvrdia, že zaznamenali isté prepojenie medzi niektorým špecifickým správaním a genetikou, ktorú ryba nosí vo svojom tele.

Lepšie pochopíme autizmus?

Tento objav môže prispieť k lepšiemu pochopeniu autizmu, pretože gény, ktoré sú zodpovedné za niektoré správanie rýb sú takmer totožné s tými, ktoré sa podieľajú na poruche autistického spektra u ľudí. A niektoré typické autistické správanie, ako je napríklad to, že si dieťa s autizmom usporiada predmety do úhľadných radov alebo iných útvarov, má paralely v tom, ako ryby, (konkrétne cichlidy), opakovane hromadia piesok vo svojom okolí, aby vytvorili symetrické formácie.

V súčasnosti sú výskumníci zameraní na samcov cichlíd, ktorí sa týmto spôsobom snažia prilákať partnera. Výskum sa realizuje na vybraných druhoch cichlíd z afrického jazera Malawi. Výskumom sa zistilo, že niektoré gény sú priamo prepojené s výskytom opakovaného správania. Vývoj týchto génov je priamo ovplyvnený okolím v ktorom sa ryby nachádzajú. V prípade rýb sa gény aktivujú iba v prípade, že sa v ich okolí nachádza opačné pohlavie, ktoré je ochotné sa páriť.

zdroj: Youtube

Môj dom, môj hrad

Väčšina druhov cichlíd stavia „jamu“, alebo istý druh kráteru. Toto správanie sa zdá byť evolučne veľmi staré. Objavuje sa však aj správanie nové, kedy ryba naopak vytvorí útvar v tvare sopky, čo je pravdepodobne z pohľadu evolúcie novinkou.

Jama je v podstate veľmi jednoduchý útvar a jej stavba si vyžaduje, aby ryby plávali v kruhu, zbierali do papule piesok na jednom mieste a na druhom ho vypustili.

Rozdiel je v tom, že stavitelia jamy zbierajú piesok zvnútra kruhu, v ktorom plávajú, a ukladajú ho po okrajoch. To zanecháva dieru uprostred kruhu, ktorá má vyvýšený okraj, čí docielia stavbu dokonalého kráteru.

Naopak stavitelia hradov naberajú piesok zvonku a ukladajú ho dovnútra, čo vytvára vyvýšenú konštrukciu uprostred kruhu, takže sa útvar podobá sopke.

Tento proces sa však rázom zmení v prípade, že samičky začnú signalizovať ochotu sa rozmnožovať. Vplyv reprodukčných hormónov, ktoré samci určite evidujú, znamená, že ich aktivita a snaha o dostavanie hniezda je mnohonásobná oproti normálu.

Toto správanie je prirodzené a príroda tak nepriamo dohliada na to, aby sa samice párili iba so samcami, ktorí sú v dobrej fyzickej kondícií, čo sa odráža na ich schopnosti vybudovať jamu, alebo sopku. Samička si totiž prednostne vyberá samčeka na základe toho, ako je spokojná s jeho stavebným nadaním.

Vedci išli vo výskume ešte ďalej a zamerali sa na vytvorenie ryby, ktorá by vo svojej výbave niesla oba typy génov, teda ako pre stavbu jamy, tak aj pre stavbu sopky. Výsledkom ostali veľmi prekvapení, pretože tieto ryby ako prvé vytvorili jamy a následne sa pustili do stavby sopky. Vždy v tomto poradí. Pre vedcov je toto poznanie veľmi dôležité, pretože ryba v podstate prešla od jedného špecifického správania k odlišnému, čo znamená, že za pomoci použitia správnych génov, dokážu vedci regulovať správanie rýb

Tieto hybridy majú jednu úplnú kópiu génov z rodiča, ktorý stavia jamy a kópiu jedného génu rodiča, ktorý stavia sopku. Čisto oddelené správanie umožnilo zladiť každé správanie so zvýšenou a zníženou aktiváciou v jednom súbore génov v mozgu ryby. Zistenia a závery tejto štúdie sa dajú považovať za veľký úspech. V podstate to znie, akoby sa dali správne gény použiť priamo na vytváranie určitého správania. To však ešte nie je potvrdený záver a určite je to téma budúcej štúdie.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: