Čo by ste mali vedieť o terčovcovi?

#Ryby
 
Predstavuje sa vám ryba s prívlastkom „kráľ akvária“
Andrej Jakubík | 4. apríla 2019 o 14:44
Čo by ste mali vedieť o terčovcovi?

Symphysodon aequifasciatus (Pellegrin, 1904)

Ryba s prívlastkom „kráľ akvária“. Predovšetkým pre svoju minulosť, ktorá bola sprevádzaná mnohými neúspešnými pokusmi o jeho úspešný chov a odchov potomstva. Jeho domovom je vodstvo Južnej Ameriky, kde obýva hlbšie časti miestnych veľtokov. Ideálnym prostredím sú spletence koreňov a vegetácie, ktoré terčovec považuje za svoje dokonalé útočisko.

Terčovec dostal svoje pomenovanie na základe svojej tvarovej aj veľkostnej podobnosti s diskom, ktorý sa používal v disciplíne hodu diskom už v antickom päťboji.

V minulosti iba vyvolení

Chov tejto ryby v dnešných moderných podmienkach nie je náročný. V minulosti však patril k extrémne náročným druhom, ktoré sa nedarilo v akváriu udržať pri živote viac ako niekoľko mesiacov a o jeho odchove sa neviedli žiadne záznamy. Doba sa však zmenila a terčovec sa dostal na zoznam druhov, ktoré sú už bežne dostupné a ich chovom sa dnes zaoberajú aj menej skúsený chovatelia. Odporučiť ho začiatočníkovi sa však rozhodne nedá, pretože jeho nároky na prostredie vyžadujú pravidelnú starostlivosť a znalosť mnohých „zákonov akvária“, ktorých neznalosť sa neodpúšťa.

Na jedného dospelého jedinca by sme si mali pripraviť akvárium o objeme 200 až 250 litrov a na každého ďalšieho si pripočítame 50 litrov, čo rozhodne nie je málo. Terčovec je ryba veľmi náročná na priestor a v prípade, že je držaný v stiesnených podmienkach, dochádza ku zvýšeniu agresivity a teritoriálneho správania.

Trpí aj na "duševné" problémy

V prípade tohto druhu ryby sa stretávame aj s duševnými chorobami, ktorými sú predovšetkým istá forma hanblivosti a stres spôsobený šikanovaním od ostatných rýb svojho druhu. Terčovec je totiž do veľkosti cca. 10 cm rybou, ktorá potrebuje spoločnosť svojho druhu a ak ho nemá, tak trpí na svoje „hanblivé“ správanie, pričom odmieta prijímať potravu, chradne a hrozí aj riziko uhynutia pre celkové zlyhanie organizmu. Preto je ho najlepšie chovať v skupine 6 a viac kusov. Pozor na šikanovanie medzi rybami, ktoré často vedie k tomu, že ryby nepustia šikanované ryby k potrave.

Podmienky pre chov sú jednoduché. Terčovec potrebuje teplotu vody okolo 28 až 30 stupňov Celzia. Ak je ryba dospelá, môžeme skúsiť mierne ochladzovanie na hodnotu 26 až 27 stupňov Celzia. Ide o to, že pri tak vysokej teplote musíme brať ohľad aj na rastliny. Nie každý druh vegetácie totiž znáša podobné vysoké teploty. pH by malo byť mierne kyslé, teda na hodnote 6,2 až 6,5 a obsah odpadových látok vo vode by mal byť čo najmenší, ideálne nemerateľný.

V akváriu sa mu najlepšie darí s rybami miernej povahy, prípadne osobitne. Ideálny doplnok je napríklad prísavník rodu Ancistrus, či sumček rodu Corydoras, drobné tetrovité ryby, či dokonca skalár (pterophyllum scallare) A to aj napriek tomu, že mnoho chovateľov kombináciu so skalárom neodporúča, pre vysoké riziko nakazenia terčovca tzv. dierovou chorobou (bičíkovce rodu Spironukleus).

Všeobecne sa za rizikové faktory pri chove terčovca považujú nízka teplota, nevhodná strava, silné osvetlenie a nevhodný chemizmus vody. Každý jeden z týchto faktorov dokáže byť príčinou ochorení vonkajších, ale aj vnútorných. Príznaky toho, že sa niečo deje sú napríklad odmietanie potravy, zmena sfarbenia (stmavnutie, či vyblednutie), utiahnuté správanie, bezfarebné výkaly, zmeny na pokožke, či chudnutie.

Ideálne rastliny do akvária s terčovcom sú napríklad druhy rodu Echinodorus, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo vodách Južnej Ameriky, ktoré sú domovom aj terčovca. Jedná s o desiatky druhov akváriových rastlín, ktoré sa dajú bez problémov skombinovať do fungujúceho celku. Niektoré druhy (E. bleherae) sa dajú pestovať aj pri teplotách okolo 28 až 30 stupňov Celzia. Použiť sa dá napríklad aj rod Cabomba, ale teplota v akváriu by mala byť do 27 stupňov Celzia a osvetlenie čo možno najvyššie, čo však môže pôsobiť na terčovca veľmi stresujúco.

Potrava Terčovca je základom jeho spokojného života a zároveň aj kameňom úrazu, ktorý s podpisuje pod mnohé neúspechy pri jeho chove. Ryba, ktorá v mladosti nedostala potravu vo výživnej hodnote, ktorú potrebovala sa stáva rybou so zabrzdeným rastom (tzv. podrazená ryba) a už nikdy nedoženie rastový potenciál svojich kolegov, ktorí mali v potrave dostatok bielkovín, správnych tukov, vitamínov, minerálnych látok a pod. v prípade terčovca sa rozhodne nespoliehajte na umelú potravu v podobe sušených granúl, vločiek a zmesí. Zamerajte sa na kvalitnú stravu ako je napríklad Žiabronôžka soľná (artemia salina), Cyklop, Vírnik, Gammarus, larvy komárov (koretra), mravčie larvy, rybiu svalovinu a mnoho iného. Z jedálneho lístka vynechajte dve nasledujúce zložky. Niťovky (tubifex) a patentky. V oboch prípadoch sa jedná o rizikovú potravu, ktorej nebezpečenstvo pre zdravie ryby je hlavne v obsahu ťažkých kovov a iných toxických látok, ktoré s môžu do tela terčovca dostať práve skonzumovaním tejto potravy. V oboch prípadoch sa jedná o potravu, ktorá sa nachádza na dne, kde je koncentrácia škodlivým najvyššia. Mladým jedincom poskytujte množstvo cyklopa, ktorý dokáže veľmi efektívne podporiť aj prirodzené sfarbenie ryby.

Veľmi kontroverzná časť krmiva je hovädzie srdce, či iná časť svaloviny tohto zvieraťa. Tento druh potravy sa používal a často aj dnes používa ako lacná náhrada kvalitných bielkovín, ktoré potrebuje terčovec pre správnu stavbu tela a vývoj pohlavných produktov. Toto krmivo sa používa predovšetkým vo veľkochovoch, ale má svoje temné stránky. Voda býva pri skrmovaní tohto krmiva veľmi organicky zaťažená, čo spôsobuje kyslíkové deficity, hnitie zvyškov nespotrebovaného krmiva, či náhodné skonzumovanie šľachy terčovcom a následné tráviace ťažkosti. Navyše tráviace ústrojenstvo terčovca nie je stavané na podobný druh krmiva a nedokáže ho naplno využiť vo svoj prospech. Dlhodobé skrmovanie hovädzieho srdca znižuje imunitu, pretože nadmerne zaťažuje niektoré časti tráviaceho ústrojenstva. V domácich podmienkach sa preto podobným druhom krmiva určite vyhnite.

Nedávne výskumy dokonca dokazujú, že terčovec aj keď sa jedná bezpochyby o druh ryby z čeľade cichlidae, preferuje v divokej prírode prevažne rastlinnú zložku potravy ako tú mäsitú. Pri rozboroch obsahu žalúdkov divoko žijúcich terčovcov sa našlo iba minimum živočíšnej potravy, ktorú navyše tvoril predovšetkým vodný planktón a drvivá väčšina potravy bola tvorená rastlinnou zložkou, ako boli napríklad riasy, porasty, či iná zelená hmota. Je teda vysoko pravdepodobné, že nesprávne pochopenie potravných nárokov terčovca malo ako v minulosti, tak aj dnes vplyv na jeho oslabenú imunitu a následné zdravotné problémy pri chove.

Rozmnožovanie terčovca v podmienkch dnešnej modernej kvaristiky už nie je problémom. Pričinením mnohých meracích prístrojov, filtračnej a vyhrievacej techniky už dokážeme vystavať dokonale stabilné prostredie, ktoré bude terčovec považovať za vhodné pre vývin svojho potomstva. Jedná sa o veľmi plodný druh ryby, ktorý je schopný výteru pri dobrých podmienkach aj každých 14 až 21 dní. Je známy aj svojím kanibalským správaním voči potomstvu, ktorého príčina nebola dodnes spoľahlivo objasnená. Špekuluje sa o tom, že rodičia zožerú vyliahnutý plôdik v prípade, že vykazuje príznaky horšieho zdravotného stavu. Je to pravdepodobné isté opatrenie prevzaté z divokej prírody, kde je týmto štýlom zabezpečené iba prežitie silných jedincov s dobrou genetickou výbavou. Je teda vysoko pravdepodobné, že rodičia dokážu vycítiť kvalitu potomstva a sami rozhodnú o jeho osude. To poukazuje na vysokú geneticky vrodenú zodpovednosť voči vlastnému druhu.

Zrejme najzaujímavejším aspektom života tejto fascinujúcej ryby je výchova a výživa potomstva, ktoré sa tesne po vyliahnutí a strávení žĺtkového váčku začne živiť „kožným sekrétom“ svojich rodičov. V tomto bode však nastáva najčastejší problém pri odchove potomstva. Rodičia totiž nie vždy začnú sekrét vylučovať a bez neho je odchov doslova nemožný. Plôdik bez potravy do niekoľkých hodín hynie a tento výživový sekrét nie je možné nahradiť umelo, nakoľko látka, ktorú používajú mladé iba niekoľko hodín staré terčovce ako základnú potravu nie je v skutočnosti sekrétom, ako sa pôvodne myslelo. Jedná sa o zvláštny typ kožných buniek, ktorého výskyt bol lokalizovaný iba u terčovca a je veľmi pravdepodobné, že táto ryba je jediné zviera na planéte, ktoré má na povrchu svojho tela kožné bunky, ktoré vplyvom pôsobenia pohlavných hormónov v čase rozmnožovania menia svoju veľkosť. Dochádza k hypertrofií, teda k niekoľko násobnému zväčšeniu kožných buniek, čo sa prejavuje na tele ryby ako sivé zafarbenie. Nedochádza teda k žiadnemu vylučovaniu sekrétu, ale k laicky povedané zrohovateniu pokožky, ktorá sa tak stáva prvou potravou plôdika. Slizové žľazy, ktoré sú na povrchu tela každej ryby sa do procesu výživy a kŕmenia vôbec nezapájajú a nemajú tak žiadny vplyv na prežitie mladých rýb.

Okrem iného je vedecky dokázané, že v tejto kožnej pochúťke sa nachádza aj vysoké percento baktérií, ktoré pomáhajú vybudovať črevnú mikroflóru u mladých rýb. To vysvetľuje fakt, prečo ryby, ktoré mali v prvých dňoch problémy s príjmom potravy, nedosahujú v dospelosti tak dobré rastové schopnosti ako ostatné jedince, ktorých výživa nebola zanedbaná. Vplyv správne fungujúcej tráviacej sústavy je preto ako sa zdá nenahraditeľný pre zdravý vývoj ryby. Vysoko komplexná a doteraz celkom nepreskúmaná tvorba tejto kožnej potravy je aj dôvodom toho, že dodnes nebola nahradená žiadnym komerčne vyrábaným druhom krmiva. Bez správne fungujúceho dospelého páru, je teda výter a rozmnoženie nemožné.

Komentáre k článku



Pridaj komentár: